julian bream

vrcholy kariéry:
1944 - ako 11-ročný dostáva k narodeninám klasickú gitaru
1951 - prvý londýnsky koncert v sále Wigmore Hall
1955 - prvý album s RCA (lutna + gitara)
1959 - skladba Guitar Concerto od Malcoma Arnolda
1964 - cena OBE za službu hudbe
1967 – vydáva novátorský album monerných gitarových skladieb Twentieth Century Guitar
2001 – vo Wigmore Hall oslavuje 50 rokov od svojho prvého koncertu
Julian Bream je citlivý interpret klasického repertoáru. Podnecuje skladateľov hlavného prúdu, aby brali gitaru vážne. Nechal si zložiť a prvýkrát uviedol radu dôležitých diel.
V mladosti počúval Djanga Reinhardta a Andrèsa Segovia. v pomerne mladom veku zvládol klasickú hudbu a v 50-tých a 60-tých rokoch bol jedným z predných svetových koncertných aj štúdiových hráčov. Jeho repertoár siaha od rannej hudby cez Sora, Giulianiho, Aguarda a Bacha až po Rodriga Albeniza a Villa Lobosa.
Bream spopularizoval gitaru u britských klasických skladateľov. Jednou z prvých pre neho založených skladieb je Guitar Concerto. Krásna, bohatá a komplexná skladba Nocturnal (1963) od Benjamin Brittena má osem častí, ktoré odrážajú nálady a stavy mysle behom noci. časť Dreaming je tichá skladba využívajúca flažoletu. Medzi ďaľšie významné patrí vynaliezavá a bujará Five Bagatelles (1971) od Williama Waltona a Hill Runes (1981) od Petra Maxwell-Davies.
Bream naďalej podporuje tvorbu nového materiálu, skladá pre neho jedine Toru Takemitsu.
Prelude No. 4